Expozícia

Sprievodca po Múzeu oravskej dediny – aplikácia pre mobilné zariadenia:

Zuberec - qrcode AppStore

 

 

 

QR code AppStore

Zuberec - qrcode GooglePlay

 

 

 

QR code GooglePlay

 

Múzeum je rozdelené na päť celkov:

A         Dolnooravský rínok
B         Hornooravská ulica
C         Goralské lazy
D         Kostol
E         Mlynisko s vodnými technickými stavbami – mlynom a valchou
na okraji areálu sú umiestnené sezónne stavby

A) Dolnooravský rínok predstavuje typ zemianskej osady s námestíčkom, ktoré slúžilo ako trhové miesto. Stavby omietané hlinou a bielené vápnom boli pre túto časť regiónu typické. Omietka zlepšovala izolačné vlastnosti domu, no mala aj estetický význam – omietnuté domy pôsobili honosnejšie a pripomínali stavby z pevného materiálu. Domy na rínku predstavujú bývanie rôznych sociálnych skupín – zemanov, roľníkov, remeselníkov, bezzemkov. Ako v každom sídle, aj tu sú hospodárske a technické stavby.

1. Malatiná Správa múzea Objekt, postavený v druhej polovici 19. storočia, bol jednou z najväčších usadlostí v obci. K veľkému obytnému domu sa pripájajú hospodárske priestory,  rozľahlý dvor uzatvára vysoká ohrada a brána. V objekte sú umiestnené administratívne a pracovné priestory múzea, prístup verejnosti je obmedzený na vybrané programy.

2. Záskalie Zvonica (1860) Baroková zvonica pozostáva z dvoch častí. V spodnej murovanej časti bol v minulosti obecný archív a požiarna zbrojnica. V hornej drevenej doskovej nadstavbe sa nachádza zvon z Kraľovian. Na vrchole zvonice je pripevnený kovový kohút ako symbol ochrany pred požiarom.

3. Vyšný Kubín Zemianska kúria Meškovcov (1752) Zemania nazývali svoje obytné domy, alebo vidiecke sídla kúriami. Kúria rodiny Meškovcov pozostáva z dvoch bytových jednotiek. Staršia zadná časť domu bola postavená v roku 1752 a podľa spomínania starších miestnych obyvateľov tu bola umiestnená súkromná latinská škola, v ktorej sa učil aj významný slovenský básnik P. O. Hviezdoslav. Predná obytná časť bola vybudovaná v polovici 19. storočia.

4. Žaškov  Dom drobného roľníka (1790) Dom s klasickým trojdielnym pôdorysom bol bežný pre roľnícke obydlia. Vstupnú časť tvorí predsieň, z ktorej je prístup do komory, izby a na povalu. Z predsiene je priečkou odčlenená kuchyňa, kde sa varilo na otvorenom ohnisku s dymníkom.

5. Veličná Mangeľ (1802) Dômyselné technické zariadenie mangľa slúžilo na záverečnú úpravu – hladenie modrotlače. Mangľovanie prebiehalo pohybom ťažkej mangľovacej skrine po valcoch s navinutým plátnom. Zariadenie uvádzal do pohybu kôň. Poslední majitelia – Páltikovci  prevádzkovali tento mangeľ do roku 1956.

6.  Veličná Remeselnícky dom s poschodovou komorou Veličná bola do roku 1683 hlavným mestom Oravskej župy. V remeselníckom prostredí tohto mestečka sa v 16. storočí vyvinul architektonický typ domu s poschodovou komorou a pavlačou nad zadnou izbou.

7.  Bziny Dom želiara Zrubový dom postavený na prelome 18. a 19. storočia predstavuje bývanie najchudobnejšej časti obyvateľstva – želiarov (bezzemkov).

8. – 9. Sýpky Sýpky boli hospodárske stavby na uskladnenie poľnohospodárskych produktov a potravín, ktoré predstavovali obživu pre rodinu na celý rok. Dôležitá bola najmä ich ochrana pred požiarom.Sýpka z obce Srňacie patrila trom majiteľom.

 

B) Hornooravská ulica Väčšina oravských dedín vznikla v 15. a 16. storočí na valaskom práve. Pri zakladaní dedín bola pre jednu usadlosť vymeraná raľa – zem, z ktorej bolo treba zemepánovi odovzdávať určité dávky. Na týchto raliach si pozdĺž cesty osadníci postavili prvé domy. Postupne pribúdali ďalšie domy, dvory sa zužovali a v priebehu času sa vyvinula hustá ulicová zástavba. Ulica je ukážkou radovej zástavby mnohých oravských dedín. 10. Trstená Rekonštrukcia hrnčiarskej pece Hrnčiarska pec z roku 1918 bola vymurovaná z tehál, zvonku i zvnútra vymazaná hlinou. Štyri väčšie otvory na dne pece slúžili na zakladanie ohňa, menšie otvory po obvode pece na odvod dymu a prikladanie tenkých triesok.

11. Čimhová Usadlosť stredného roľníka (1870) Architektúra Podhalia (severná časť Tatier v Poľsku) ovplyvnila budovanie domov aj v severovýchodnej časti Oravy. Zrubová konštrukcia týchto stavieb bola postavená z plazov – mohutných pozdĺžne prepiľovaných jedľových kmeňov. Prepílená a do hladka pritesaná strana tvorila  vnútornú rovnú stenu izby. Škáry boli vyplnené machom.

12. Beňadovo Dom drobného roľníka (1868) Dom predstavuje jednoduchý typ obydlia z nekresaných kmeňov. Zruby prednej izby a komory rozdeľuje stropom neprekrytý pitvor. Predná izba s veľkou kamennou pecou s ohniskom a dymníkom bola jedinou obytnou miestnosťou.

13. Podbiel Usadlosť stredného roľníka (1832) Posledný majiteľ domu bol niekoľkokrát za prácou v Amerike. Po prvej svetovej vojne urobil na základe získaných skúseností celkovú prestavbu interiéru domu. Pod jednou strechou s obytným priestorom sú dve maštale a pristavené humno na uskladnenie poľnohospodárskych plodín, nástrojov a dopravných prostriedkov uzatvára dvojboký dvor.

 

14. Zuberec Roľnícky dom Kópia zrubového trojpriestorového domu s valbovou strechou reprezentuje staviteľstvo na prelome 18. a 19. storočia.  Zariadenie domu pripomína úzku previazanosť obce s horským prostredím.

15. Štefanovo Plátennícka kúria Replika domu rodiny Paliderovcov (farbiarov a obchodníkov s plátnom) z roku 1789  charakterizuje začiatky budovania prvých panských domov z tvrdého materiálu. Domy poskytovali rodinám pohodlné bývanie,  no slúžili aj pre obchodné účely a v poschodových komorách mali skladovacie priestory.

16. Dolná Lehota Usadlosť zámožného roľníka Kópia roľníckej usadlosti Dieškovcov, ktorej predná časť s pavlačou bola postavená v roku 1869. Ďalšia samostatná bytová jednotka s pitvorom, kuchyňou a izbou bola  k domu pristavaná neskôr.  K domu patria rozsiahle hospodárske budovy postavené do tvaru písmena „U“. Objekt v súčasnosti slúži na výstavy a iné prezentačné aktivity múzea.

17. Vasiľovo Usadlosť bývalého šoltýsa Usadlosť je takmer úplnou kópiou usadlosti z roku 1839, ktorú postavil priamy potomok vasiľovského šoltýsa (dedičného richtára). Hospodársky objekt tvorí uzavretý štvorboký dvor s chlievom, maštaľami a priestorom na uskladnenie poľnohospodárskych plodín i náradia na obrábanie pôdy a spracovanie úrody.

18. Hruštín Usadlosť zámožného roľníka (1923) Uzatvorená usadlosť je najmladším objektom v múzeu. Vo veľkom štvorbokom dvore je za domom pristavená rezáreň, za ňou ovčín pod dlhou krytou cieňou. V zadnej časti dvora je priestranné humno a murovaná maštaľ pre kone a dobytok. Na tretej strane dvora sú chlievy pre prasatá a zrubová komora s krytou šopou. Murovaná komora, ktorá uzatvára dvor v prednej časti, bola postavená v roku 1930.

19a. Lomná Komora Jednoduchá zrubová stavba z nekresaného dreva. Horná časť zrubu sa pôvodne využívala na uloženie sena, v dolnej sa uskladňovalo obilie.

19. Habovka Kováčska vyhňa Vyhňa patrila rodine Klimekovcov, ktorí ju kúpili v roku 1912. Murované ohnisko pri zadnej stene zrubu bolo najdôležitejším zariadením vyhne. Vzduch do ohniska sa vháňal z podstrešia koženým mechom, ktorý sa ovládal ručne pomocou reťaze. Na nákove pred ohniskom spracovával kováč rozpálený kov pomocou rôznych nástrojov. V zastrešenom priestore pred vyhňou sa podkúvali kone a voly.

20. Rabčice Šoltýsky dom (1828) Objekt s podkrovnými komorami vstavanými v manzardovej streche je rozlohou najväčším obytným domom v múzeu. Slúžil nielen pre život rodiny, ale aj pre dedinské spoločenstvo. V strednej izbe sú obecné predmety – úradne overené miery a váha, predmety obecného hlásnika a sluhu. Po ľavej strane – v najväčšej izbe bola úradovňa richtára.

 

C) Goralské lazy Na svahoch Beskýd na severe regiónu sú roztrúsené samostatné usadlosti postavené pri poslednej kolonizácii Oravy. S rastúcim počtom obyvateľov koncom 17. storočia rástla potreba rozšíriť poľnohospodársku pôdu. Začalo sa hospodáriť na vzdialenejších lokalitách v horských oblastiach. Tam si osadníci začali stavať sezónne obydlia, ktoré sa neskôr stali základom nových sídiel. Domy väčšinou pozostávali z malej obytnej izby, stajne, chlieva a holohumnice, v ktorej bývali cez noc ovce. Polia mal každý okolo svojej usadlosti, pred ňou trávnatú záhradu.

21. Oravské Veselé Drevorubačsko – pastierska usadlosť (1838) Usadlosť reprezentuje nízku sociálnu  variantu beskydskej architektúry a najjednoduchšiu formu obydlia aj dvora. Archivoltovým portálom s datovaním sa vstupuje do malinkého pitvora, ktorý slúžil aj ako komora. Ten je voľne pripojený k zrubu malej čiernej izby s pecou a ohniskom bez odvodu dymu. Strechou je obytná časť domu spojená s hospodárskymi priestormi – holohumnicou, ktorá slúžila aj ako ovčín, a zrubom chlieva.

22. Zuberec Salašnícka koliba V horskom prostredí Oravy bol tradičný salašnícky chov oviec. Gazdovia chovali v zime, cez obdobie snehovej pokrývky, ovce doma, mimo snehovú pokrývku ich pásli na pokosených lúkach a na poliach a od mája do konca septembra na hôľnych vrchoch, kde sa stavali ovčie farmy – salaše. Koliba slúžila na prenocovanie ovčiarov, no zároveň sa v nej spracúvali a údili mliečne výrobky.

23. Novoť Šoltýsky dom (1813) Dom patril starému šoltýskemu rodu Jurčákovcov. Z pôvodnej zrubovej stavby sa zachovala ľavá časť z pozdĺžne prepílených kmeňov. Pravá časť domu zanikla a bola rekonštruovaná podľa zachovaných základov a informácií starších obyvateľov. Izba patrila k najväčším v obci – dievčatá a ženy sa v nej schádzali na priadky, páračky a iné domáce práce. Pred studeným vetrom zo severnej strany bolo obydlie chránené jatou – doskovým debnením pozdĺž zadnej steny domu.

24. Novoť Lisovňa oleja (1849) Zariadenie sa používalo na lisovanie oleja z ľanových semien. Vnútornú výbavu lisovne tvorila piecka, lis, náradie a nádoby.

Zvonica z Rabčíc Konštukciu zvonice tvorí stĺp s rázsochou, v ktorej je upevnený zvon krytý kužeľovitou šindľovou strieškou. Zvon pochádza z kostola v Habovke, ktorý bol v roku 1813 zničený povodňou.

25. Oravská Lesná Roľnícka usadlosť (1862) Oravská Lesná, založená v roku 1713, je jednou z najmladších oravských obcí. Zadná časť obytného domu roľníckej usadlosti bola postavená v roku 1862. Kuchyňa a  izba boli dostavané v 20. storočí. Kvôli tepelnej izolácii sú zrubové steny obložené šindľom. Pod jednou strechou sú k domu pristavené chlievy pre ošípané.

 

D) Kostol Kostoly sa v stredoveku stavali na návrší nad dedinou a spravidla boli obklopené cintorínom. Areál kostola s cintorínom býval obohnaný kamennými hradbami s murovanou bránou. Hradby mali v minulosti obrannú funkciu, pretože v kostole nachádzali ľudia útočisko v čase vojnového nebezpečenstva. 26. Rabčice Márnica z Rabčíc Objekt je kópiou márnice, ktorá stála pri hradbách pôvodného dreveného kostola a súčasne plnila funkciu hornej brány.

27. Zábrež Kostol sv. Alžbety Uhorskej Neskorogotický drevený kostol bol postavený pravdepodobne začiatkom 15. storočia ako filiálka  rímsko-katolíckej farnosti vo Veličnej. Pôvodná stavba pozostávala z lode uzavretej menšou svätyňou so sakristiou. Veža s ihlanovou zvonicou v prednej časti kostola bola pristavená v 17. storočí. Z tohto obdobia pochádza aj chórová empora nad vstupom do lode. Doskový strop lode a  chórovú emporu zdobí renesančná maľba s rastlinným motívom. Výmaľba svätyne pochádza z roku 1646. V interiéri kostola sú fragmenty z jeho pôvodného zariadenia.

Do filiálneho kostola v Zábreži sa odkladali staršie oltárne prvky po modernizácii farského kostola vo Veličnej. Ich zachované časti sa nachádzajú v expozícii Oravskej galérie v Dolnom Kubíne.

Sezónne stavby Počas leta bolo treba nakosiť a usušiť dostatok sena pre domáce zvieratá. Bola to namáhavá práca. Lúky boli často na vzdialených a ťažko dostupných miestach. Aby sa ľudia nemuseli vracať každý deň do dediny, stavali si v blízkosti lúk senníky, chlievy a sezónne obydlia. Tieto jednoduché zruby im slúžili na uloženie sena, ustajnenie zvierat i prenocovanie, prípadne mali kúrenisko na prípravu jednoduchého pokrmu.

28. Izbica z Hruštína            

29. Senníky z Oravskej Jasenice

 

 

 

E) Mlynisko Súčasťou privilégií šoltýsov (dedičných richtárov) bolo právo vybudovať a používať mlyn pílu a valchu. Mlyny teda patrili k prvým technickým stavbám, ktoré sa v dedine stavali. Voda, privádzaná k mlynu náhonom, slúži aj na pohon valchy. 29. Novoť Mlyn Mlyn bol postavený okolo roku 1890. Objekt pozostáva z obytnej časti s izbou a komorou a mlynice s podmlynicou. V mlynici sú umiestnené mlecie kamene, v podmlynici prevod na mleciu súpravu a cirkulár v šindliarni. Mlyn bol v prevádzke do roku 1953. Jeho posledným majiteľom bol Gabriel Rončák.

30. Lomná Valcha (1820) Technické zariadenie na splsťovanie súkna je umiestnené v zrubovej stavbe, v ktorej je pec na ohrev vody s rozvodmi a stupa. Valcha bola v prevádzke do 50. rokov 20. storočia. Jej poslednými majiteľom bola rodina Grajciarovcov.